Masívne rozšírenie
počítačov a internetu otvorilo nové možnosti, ktoré sa dotýkajú
každodenného života všetkých ľudí. Internetom sa vo všeobecnosti laicky rozumie celosvetový,
verejne dostupný systém počítačových sietí, ktoré sú vzájomne prepojené
a tak medzi sebou prenášajú dáta.[1] Takáto schopnosť vzájomného virtuálneho prepojovania a neobmedzené rozširovanie dát pomocou internetu prináša so sebou okrem iného aj také následky, ktoré majú právne účinky.[2] Spolu s neustále stúpajúcim počtom užívateľov internetu rastie tiež potreba o efektívnu právnu úpravu, ktorá sa vyznačuje najmä vysokou odbornosťou a kvalitou. Internet možno v súčasnej dobe vďaka jeho zložitosti považovať za komplexný systém. Nemožno však a priori povedať, že je systémom perfektne organizovaným.[3]
Vývoj informačných technológií, a internetu vôbec, nám poskytuje nie len výhody, akými sú napríklad rýchla výmena informácií alebo nakupovanie tovaru online, ale aj množstvo problémov, s ktorými sa právny poriadok len ťažko vysporiadava. Z právneho hľadiska možno hovoriť o neuchopiteľnosti internetu, s ktorou je následne spojená obtiažna právna ochrana jednotlivých virtuálnych aktivít. Samotný internet nemožno jednoznačne právne vymedziť, nakoľko nedisponuje právnou subjektivitou, t.j. internet ako taký nemôže nadobúdať práva a povinnosti ako konajúca fyzická osoba alebo právnická osoba v zmysle existujúcich právnych predpisov. Taktiež virtuálne objekty sú charakteristické ich nereálnosťou a v tomto prípade o nich nemôžeme hovoriť ako o veciach, či už vo faktickom alebo právnom zmysle.[4] Právny poriadok ďalej musí bojovať s faktom, že princípy teritoriality, ktoré sú typické napríklad pre často diskutované práva duševného vlastníctva, v kyberpriestore strácajú zmysel, keďže internet časom získal globálny rozmer. Ďalším aspektom je rýchle a zložité tempo vývoja informačných technológií, v porovnaní s pomalým tempom tvorby zákonov.
Možno konštatovať, že vďaka dynamickosti internetu nie je (a pravdepodobne ani nikdy nebude) možná úprava všetkých jeho oblastí a jeho stopercentná kontrola.
Vývoj informačných technológií, a internetu vôbec, nám poskytuje nie len výhody, akými sú napríklad rýchla výmena informácií alebo nakupovanie tovaru online, ale aj množstvo problémov, s ktorými sa právny poriadok len ťažko vysporiadava. Z právneho hľadiska možno hovoriť o neuchopiteľnosti internetu, s ktorou je následne spojená obtiažna právna ochrana jednotlivých virtuálnych aktivít. Samotný internet nemožno jednoznačne právne vymedziť, nakoľko nedisponuje právnou subjektivitou, t.j. internet ako taký nemôže nadobúdať práva a povinnosti ako konajúca fyzická osoba alebo právnická osoba v zmysle existujúcich právnych predpisov. Taktiež virtuálne objekty sú charakteristické ich nereálnosťou a v tomto prípade o nich nemôžeme hovoriť ako o veciach, či už vo faktickom alebo právnom zmysle.[4] Právny poriadok ďalej musí bojovať s faktom, že princípy teritoriality, ktoré sú typické napríklad pre často diskutované práva duševného vlastníctva, v kyberpriestore strácajú zmysel, keďže internet časom získal globálny rozmer. Ďalším aspektom je rýchle a zložité tempo vývoja informačných technológií, v porovnaní s pomalým tempom tvorby zákonov.
Možno konštatovať, že vďaka dynamickosti internetu nie je (a pravdepodobne ani nikdy nebude) možná úprava všetkých jeho oblastí a jeho stopercentná kontrola.
[1] Pojem „Internet“ /z lat.+ang../. ŠALING, S. – IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M. –
MANÍKOVÁ. 2002. Slovník cudzích slov. 2. vyd. Bratislava – Prešov: SAMO.
s. 281
[2] REED, CH. 2004. Internet law. 2. vyd. [online] Cambridge: Cambridge University Press. 2004. 374 s. [cit. 2013.10.12] Dostupné na internete:
<http://books.google.sk/books/about/Internet_Law.html?id=GpKZu2uAS3sC&redir_esc=y>.
ISBN0-521-605229. (s.4)
[3] GŘIVNA, T. – POLČÁK, R. 2008. Kyberkriminalita a právo. Praha: Auditorium. s.14
[2] REED, CH. 2004. Internet law. 2. vyd. [online] Cambridge: Cambridge University Press. 2004. 374 s. [cit. 2013.10.12] Dostupné na internete:
<http://books.google.sk/books/about/Internet_Law.html?id=GpKZu2uAS3sC&redir_esc=y>.
ISBN0-521-605229. (s.4)
[3] GŘIVNA, T. – POLČÁK, R. 2008. Kyberkriminalita a právo. Praha: Auditorium. s.14
[4] SMEJKAL, V. 2001. Internet a §§§. 2.
vyd. Grada. s.21
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára