(Trademark infringement liability in keyword advertising)
V súčasnosti sa väčšina z nás čoraz častejšie už pri bežných
otázkach obracia na internetové vyhľadávače, od ktorých sa obyčajne očakáva
získanie rýchlej a objektívnej odpovede. Možno konštatovať, že výsledky
vyhľadávania sú rýchle, no nemôžem súhlasiť, že sú zároveň aj objektívne.
Internetové vyhľadávače v posledných rokoch využili vysokú návštevnosť a
dôveryhodnosť internetových užívateľov, a začali poskytovať reklamy vo
vyhľadávaní podľa kľúčového slova. Záujem o takúto inzerciu bol ihneď obrovský,
najmä zo strany poskytovateľov produktov a služieb na internete, ktorí sa
chceli „zviditeľniť“ pri bežnom vyhľadávaní užívateľov. Častokrát však dochádza
k registrovaniu kľúčového slova v reklame vo vyhľadávaní, ktoré je ochrannou
známkou, čo vedie k nemalému radu konfliktov, a to najmä v prípade, ak inzerent
nie je majiteľom takejto ochrannej známky.
Kto však bude niesť v takomto prípade zodpovednosť z
porušovania práv k ochrannej známke? Internetový vyhľadávač, neoprávnený
inzerent alebo prípade iný subjekt?
1. Internetová reklama vo vyhľadávaní
Internetové vyhľadávače používajú pri zobrazovaní reklám
sofistikované algoritmy, čím sa snažia poskytnúť užívateľom čo
najrelevantnejšie výsledky a odkazy. Napríklad pri vyhľadávaní slovného
spojenia „bolesť chrbta“ sa nám okrem prirodzených výsledkov vyhľadávania
zobrazí aj reklamný odkaz na zdravotnú pomôcku kosmodisk. V praxi však často
dochádza k registrovaniu kľúčového slova v reklame vo vyhľadávaní, ktoré je
ochrannou známkou, čo vedie k nemalému radu konfliktov, a to najmä v prípade,
keď subjekt, ktorý si takého kľúčové slovo zaregistruje, nie je majiteľom
takejto ochrannej známky.
Google, Yahoo a Bing sú v súčasnosti najpoužívanejšími
internetovými vyhľadávačmi, pričom len cena samotného Googlu predstavuje takmer
370 miliárd dolárov.[1] Tieto obrovské sumy sú pripísané práve príjmom z
internetových reklám, ktoré sprevádzajú výsledky užívateľského vyhľadávania.[2]
V roku 2000 začala spoločnosť Google používať služby
AdWords, ktoré sú zamerané na predaj reklám podľa kľúčového slova.[3] Ide o
proces, kedy internetový vyhľadávač umiestni reklamný odkaz v hornej či dolnej
časti, alebo vedľa zoznamu prirodzených výsledkov vyhľadávania pomocou
internetového vyhľadávača Google. O dva roky neskôr bola k tomuto programu
pripojená známa „platba kliknutím.“[4] Príjem z platených reklám AdWords do
roku 2014 je takmer 50 miliárd dolárov, čo predstavuje v súčasnosti hlavý zdroj
príjmov spoločnosti Google.[5] Po zavedení AdWords sa nechali zavedením
internetovej reklamy vo vyhľadávaní podľa kľúčového slova inšpirovať aj ďalšie
internetové vyhľadávače, či iné subjekty na internete, ako napríklad aj
sociálna sieť Facebook. Internetový vyhľadávač Yahoo začiatkom roku 2007
zahájil službu Panama, ktorá fungovala na podobnom princípe ako AdWords
spoločnosti Google. Dôvodom jej zavedenia bolo poskytovanie relevantnejších
výsledkov vyhľadávania ako aj vysoký zárobok z reklám.[6]
Internetové vyhľadávače pracujú v troch základných krokoch.
V prvom zbierajú informácie o obsahu na internete (tzv. indexácia), v druhom
vyhodnocujú zozbierané informácie, a v treťom na požiadanie užívateľa
prezentujú svoj výber informácií (zobrazovanie výsledkov na požiadanie). Do
celého procesu zapájajú samotné vyhľadávače aj svoje reklamné systémy vo forme
sponzorovaných odkazov. Zobrazovanie reklám funguje na odlišnom princípe ako
klasické vyhľadávanie. Uplatňuje sa princíp najvyššej ponuky pre dané kľúčové
slovo. Na výslednej obrazovke teda môžeme rozlišovať 2 typy výsledkov:
„prirodzené“, ktoré sú vlastnými výsledkami, ktoré užívateľ vyhľadáva; a
„platené“[7], ktoré predstavujú zárobkový model vo forme sponzorovaných
odkazov. Vyhodnotením zozbieraných informácií internetové vyhľadávače prideľujú
relevanciu zozbieraným dátam. V tomto kroku pri hodnotení dát vyhľadávače
postupujú podľa špeciálnych algoritmov a iných postupov. Preto je možné usúdiť,
že výsledky vyhľadávania na internete nie sú objektívne, aj keď sa jednotlivé
vyhľadávače snažia budiť takýto dojem spravodlivosti.
V praxi to znamená, že väčšina vyhľadávaní vyústi to jednej
alebo viacerých platených reklám, ktoré sa zobrazia vedľa prirodzených
výsledkov. Zobrazujú sa tie konkrétne reklamy, ktoré nejako súvisia s
vyhľadávaným pojmom užívateľa. Napríklad pri vyhľadávaní slova „svadba“ sa
zobrazia reklamy na svadobné šaty, svadobné obrúčky či reštaurácie a svadobných
fotografov. Každý z týchto subjektov pritom zaplatí za reklamu internetovému vyhľadávaču
po kliknutí na ňu užívateľom, a to bez ohľadu na to, či nakoniec dôjde k
predaju alebo nie.[8] Internetové vyhľadávače začali týmto spôsobom ponúkať aj
reklamy používajúce ochranné známky ako kľúčové slová, čo viedlo k všeobecnej
nespokojnosti poškodených majiteľov jednotlivých ochranných známok, a tiež k
viacerým súdnym sporom, ktoré sa pokúsim zanalyzovať v nasledujúcej časti,
pričom sa budem zaoberať najmä otázkou zodpovednosti pri porušovaní práv k
označeniam v reklame vo vyhľadávaní podľa kľúčového slova.[9]
Vo svojom príspevku sa budem venovať najmä internetovej
reklame vo vyhľadávaní AdWords, keďže Google je momentálne najpoužívanejším
internetovým vyhľadávačom na svete.[10]
2. Konflikt AdWords s právom ochranných známok
V roku 2000 začal Google predávať kľúčové slová pre
internetovú reklamu vo vyhľadávaní AdWords, ktoré mohli byť zároveň ochrannými
známkami, a tým došlo k rýchlemu vzostupu právnych konfliktov. Príčina je
jednoduchá: pokiaľ by internetový užívateľ spustil vyhľadávanie pre „Austian
airlines“ a v internetovej reklame by sa objavilo „Emirates airlines“ (nakoľko
by tento subjekt mal zakúpené kľúčové slovo „Austian airlines“), mala by
rakúska letecká spoločnosť nárok odškodnenia pre porušenie ochrannej známky? Ak
áno, vzniká ďalej otázka, voči komu by sa tento nárok mal uplatniť – voči
spoločnosti Google alebo voči Emirates airlines? A čo v prípade, kedy by sa v
internetovej reklame vo vyhľadávaní zobrazil subjekt „pelikán.sk“, ktorý ponúka
lety pre obe letecké spoločnosti?
Ďalší problém nastáva pri internetovej reklame AdWords podľa
kľúčového slova, ktoré je zároveň značkovým tovarom. Pokiaľ by niekto
vyhľadával značkové hodinky „Rolex“ a užívateľovi by sa zobrazili 3 nasledujúce
odkazy internetovej reklamy: prvý odkaz, ponúkajúci hodinky značky Festina;
druhá reklama by ponúkala lacné falzifikáty hodiniek Rolex, a tretí odkaz by
bol na internetový obchod predávajúci obe značky – Rolex aj Festina. Mala by v
tomto prípade firma Rolex právny nárok voči ostatným pre porušenie ochrannej
známky? Ak áno, proti komu? Taktiež je otázne, ako by sa postupovalo v prípade,
keby išlo o porovnávaciu reklamu, napríklad by v uvedenej reklame stálo: „naše
hodinky vyzerajú rovnako ako Rolex, ale sú lacnejšie“.[11] Rovnako vzniká
otázka, či by bolo podstatnou skutočnosťou, ak by sa vedľa vyhľadávaného slova
„Rolex“ zobrazilo slovné spojenie „drahé hodinky“.[12]
Tieto, a mnoho ďalších otázok si pokladajú súdy vo viacerých
prípadoch, či už v Európe, v USA alebo iných krajinách. Jednotlivé súdy sa
líšia vo svojich postupoch a rozhodnutiach, pričom okrem úmyslu inzerentov
zisťujú aj samotný zámer spotrebiteľov. Zaujímajú sa, prečo spotrebitelia
používajú ochrannú známku ako vyhľadávaný výraz, ďalej zisťujú, či bežní
internetoví užívatelia vedia rozlíšiť rozdiel prirodzených výsledkov a
internetových reklám vo vyhľadávači, a tiež skúmajú, či medzi nimi vzniká
pravdepodobnosť zámeny. Právna úprava ochranných známok má slúžiť najmä
zabráneniu zameniteľnosti rovnakých alebo podobných tovarov a služieb. Existuje
však pravdepodobnosť, že spotrebiteľ, ktorý pôvodne vyhľadával služby od
„Austian airlines“ si nakoniec kúpi letenku konkurenčnej leteckej spoločnosti,
pričom si toho mohol, ale nemusel, byť vedomý. Možno teda skonštatovať, že
predaj kľúčových slov pre vyhľadávače sa taktiež dotýka problematiky ochrany
spotrebiteľa. Keďže internetové vyhľadávače zverejňujú prirodzené odkazy, ako
aj platené reklamy, môžu byť tieto v konečnom dôsledku pre spotrebiteľa
zameniteľné a zavádzajúce. A podľa zákona má spotrebiteľ právo na úplné, presné
a jasné údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby.[13]
3. Časový vývoj právnej ochrany majiteľov ochranných známok zo strany internetového vyhľadávača Google
Nespokojní majitelia ochranných známok sa vo viacerých
prípadoch dožadovali svojho práva, a žalovali tak internetové vyhľadávače, ako
aj samotných inzerentov, ktorí si zakúpili ich ochranné známky ako kľúčové
slovo pre internetovú reklamu. Zo začiatku spoločnosť Google preskúmavala a
následne odstraňovala kľúčové slová z internetových reklám vo vyhľadávači,
ktoré obsahovali označenie, pokiaľ majiteľ takejto ochrannej známky podal
oprávnenú sťažnosť. V roku 2004, po dôležitom rozhodnutí súdu v USA v prospech
Google,[14] ktorý rozhodoval o porušovaní práv k ochranným známkam v internetovej
reklame AdWords, spoločnosť Google oficiálne začala predávať ochranné známky
ako kľúčové slová v AdWords, zmenili sa podmienky užívania, a Google prestal
skúmať sťažnosti majiteľov ochraných známok.[15] Ako ustanovujú pravidlá
AdWords pre používanie ochranných známok: „Spoločnosť Google nebude prešetrovať
ani obmedzovať použitie výrazov chránených ochrannou známkou v kľúčových
slovách, a to ani v prípade podania sťažnosti na neautorizované použitie
ochrannej známky.“[16] Tieto zmeny nastali najskôr v USA a v Kanade, neskôr v
roku 2008 aj vo Veľkej Británii a v Írsku. Podľa spoločnosti Google je použitie
ochranných známok neobmedzené, a ich používaním v AdWords sa poskytujú širšie
informácie a lepšie ponuky samotným spotrebiteľom, ktorí majú právo možnosti
výberu a majú právo byť informovaní o tovaroch a službách. [17]
Takáto liberálna úprava podmienok sa však nevzťahovala na
oblasť Európy, vrátane Slovenskej republiky. Naopak, Google v tomto čase
poskytovaním internetovej reklamy vyhľadávača neoprávneným inzerentom v tomto
čase čelil viacerým žalobám zo strany majiteľov ochranných známok v EÚ, a
národné súdy opätovne rozhodovali v jeho neprospech.[18] Preto v európskych
krajinách, pokiaľ majiteľ ochrannej známky podal sťažnosť, Google vykonal určité
preskúmanie na zistenie, či konkrétna internetová reklama vo vyhľadávaní s
kombináciou s konkrétnym kľúčovým slovom vytvárala možnosť zámeny pôvodu
reklamovaného tovaru alebo služby, a následne mohol používanie takejto
ochrannej známky v platenej reklame zastaviť.[19]
O niekoľko rokov neskôr, po vyslovení nečakaného verdiktu
Súdneho dvora EÚ v prospech spoločnosti Google, bol vytvorený precedens, ktorý
rozptýlil obavy internetového vyhľadávača z ďalších žalôb zo strany majiteľov
ochranných známok.[20] Google postupom času vytvoril snahu o harmonizáciu
pravidiel užívania reklamy AdWords a zavedenie jednotných podmienok vo všetkých
krajinách, pričom posledné rozdiely boli odstránené 23. apríla 2013.[21] Táto
zmena zaviedla rovnaké podmienky používania ochranných známok ako kľúčových
slov v reklamnej službe AdWords po celom svete.[22] Spoločnosť Google naďalej
ponechala majiteľom ochranných známok možnosť sťažovať sa na neoprávnené
používanie ich ochrannej známky internetovej reklame vyhľadávača, čím sa Google
snaží „zladiť záujmy internetových používateľov, reklamcov a majiteľov
ochranných známok zároveň.“[23] Ak Google preskúmaním dôjde k záveru, že takáto
kombinácia bola zameniteľná, spoločnosť Google môže takúto platenú reklamu
odstrániť.[24] Ako ustanovujú pravidlá AdWords pre používanie ochranných
známok, „ak vlastník ochrannej známky podá spoločnosti Google sťažnosť týkajúcu
sa používania jeho ochrannej známky v reklamách AdWords, spoločnosť Google túto
skutočnosť prešetrí, pričom môže uplatniť určité obmedzenia týkajúce sa jej
používania v textových reklamách AdWords.“[25] Podľa Googlu sú pravidlá o
používaní ochranných známkach navrhnuté tak, aby reklamou poskytovali
užívateľom väčšiu možnosť voľby a informovanosť pri výbere -
podobne ako majú zákazníci v klasickom obchode, kde môžu navzájom
porovnávať rôzne značky, ceny, a tak kúpiť najlepší tovar či službu akú
hľadajú.[26]
V podmienkach používania ochranných známok ako kľúčových
slov v reklame AdWords však Google naďalej vymedzuje určité rozdiely pre niektoré
krajiny. Vyplýva to najmä zo súdnych rozhodnutí a silnej právnej úpravy krajín
Európskej únie, chrániacej majiteľov ochranných známok, na základe ktorých
Google prispôsobil podmienky ich používania v tejto oblasti:
„Používaniu ochranných známok ako kľúčových slov v EÚ a EZVO
nebránime. V prípade podania sťažnosti záležitosť v obmedzenom rozsahu
prešetríme, aby sme zistili, či nie je použitie výrazu chráneného ochrannou
známkou ako kľúčového slova v kombinácii s konkrétnym reklamným textom zavádzajúce,
pokiaľ ide o pôvod inzerovaného tovaru a služieb (napr. kľúčové slovo, ktoré
chybne naznačuje vzťah s vlastníkom ochrannej známky). Ak je kombinácia
kľúčového slova a reklamného textu mätúca, konkrétnu reklamu uvedenú v
sťažnosti zamietneme, aby sa nemohla zobrazovať.
V súlade s našimi pravidlami pre EÚ a EZVO môžu používať
ochranné známky ako kľúčové slová nasledujúce typy reklám, a to za predpokladu,
že kombinácia kľúčového slova a reklamy nie je zavádzajúca (ako je popísané
vyššie). Nasledujúce položky predstavujú iba príklady, nie vyčerpávajúci
zoznam:
- reklamy používajúce výraz chránený ochrannou známkou v
súvislosti s jeho pôvodným významom a nie v spojení s ochrannou známkou,
- reklamy na konkurenčné produkty alebo služby,
- reklamy inzerujúce ďalší predaj tovarov alebo služieb
chránených ochrannou známkou,
- reklamy inzerujúce predaj komponentov, náhradných dielov
alebo kompatibilných produktov zodpovedajúcich ochrannej známke,
- reklamy inzerujúce informačné webové stránky o produkte
alebo službe, ktoré zodpovedajú ochrannej známke.“[27]
4. Zodpovednosť jednotlivých subjektov
Po zavedení internetovej reklamy AdWords spoločnosťou
Google, a taktiež ďalšími reklamnými službami iných internetových vyhľadávačov,
ktoré umožňujú použiť názov ochrannej známky ako kľúčového slova, došlo k
viacerým súdnym sporom zo strany majiteľov ochranných známok. Niektorí z nich
podali žalobu na inzerentov, ktorí v kľúčovom slove použili ich ochrannú
známku, a tak odlákali zákazníkov, ktorí pôvodne vyhľadávali pod týmto
označením ich produkty alebo služby. Iní majitelia, naopak, žalovali samotné
internetové vyhľadávače, ktoré umožnili zakúpenie ich ochrannej známky ako
kľúčového slova.
4.1. Zodpovednosť spoločnosti Google (poskytovateľa internetovej reklamy AdWords)
Spoločnosť Google zavedením možnosti zakúpenia ochrannej
známky ako kľúčového slova v internetovej reklame prehliadača AdWords spôsobila
vznik viacerých súdnych sporov zo strán majiteľov ochranných známok
Prvým dôležité rozhodnutie vydal 25. augusta 2004 súd v
štáte Virginia. Poisťovňa štátnych zamestnancov GEICO žalovala Google z
neoprávneného použitia ich ochrannej známky v internetovej reklame vyhľadávača.
Google v tomto prípade čelil dokopy ôsmym žalobám z porušovania práv majiteľa k
ochrannej známke podľa Lanhamovho zákona o ochranných známkach, a dopúšťania sa
nekalej súťaže.[28] Podľa tohto zákona
žalobca musí preukázať: 1) držanie známky; 2) používanie známky žalovaným; 3) k
tomuto používaniu ochrannej známky došlo v obchodnom styku; 4) a to v
súvislosti s predajom, ponukou predaju, distribúciou alebo reklamou tovaru
alebo služieb; 5) žalovaný tak koná spôsobom, ktorý môže zavádzať
zákazníkov.[29] Spoločnosť Google však argumentovala, že jeho konaním
nedochádza k neplneniu skutkovej podstaty bodu 3 a 4, keďže ochrannú známku v
internetovej reklame vyhľadávača nepoužívajú v obchodnom styku, ale len v
interných algoritmoch, a tie výsledne určujú, ktorá reklama sa má v ktorom
vyhľadávaní zobraziť. Keďže žalobca nepreukázal všetky v uvedených bodov, súd
žalobu proti spoločnosti Google zamietol, a tak vznikol dôležitý precedens,
ktorým sa služby AdWords v USA oficiálne zlegálnili.[30]
Podobný názor však nezdieľali sudcovia vo Francúzsku. V roku
2003 Google prehral spor s cestovnou kanceláriou Luteciel a Viaticum. Tie mali
zaregistrované výrazy ako ochranné známky „bourse des vols“ (letecký trh) a
„bourse des voyages“ (cestovný trh), ktoré si iní inzeranti kúpili ako kľúčové
slovo v internetovej reklame vyhľadávača Google. V roku 2005 Google podobne
prehral spor s francúzskou sieťou hotelov Le Meridien.[31]
V ďalšom prípade známa firma ponúkajúca drahé značkové
oblečenie a doplnky, vlastniaca francúzske národné ochranné známky „Louis
Vuitton“ a „LV“ žalovala spoločnosť Google za porušovanie práv k ochranným
známkam. Keď používatelia internetového vyhľadávača Google zadali pojem
obsahujúci tieto ochranné známky, v sponzorovaných odkazoch stránky sa
zobrazili reklamy ponúkajúce imitácie ich značkových výrobkov. Výsledok konania
bol pre Google opäť nepriaznivý, a odvolací súd v Paríži tak isto len potvrdil
prvostupňové rozhodnutie, a v júni 2006 odsúdil spoločnosť Google z porušovania
práv k ochrannej známke, z nekalej súťaže a zo zavádzajúcej reklamy. Spoločnosť
Google sa nevzdávala a podala prípad na kasačný súd v Luxemburgu. Ten po dlhých
rokoch konečne priniesol pozitívne, a zároveň kľúčové rozhodnutie pre
existenciu ochranných známok v internetovej reklame AdWords v Európskej
únii.[32]
Súd v tomto prípade skúmal ustanovenia Smernice o
aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok:
„Zapísaná ochranná známka dáva svojmu majiteľovi výlučné
práva. Majiteľ bude mať právo zabrániť všetkým tretím stranám, ktoré nemajú
jeho súhlas, aby v obchodnom styku používali:
a) akékoľvek označenie, ktoré je zhodné s ochrannou známkou
pre tovary alebo služby, ktoré sú zhodné s tými, pre ktoré je ochranná známka
zapísaná;
b) akékoľvek označenia, ktoré je zhodné s ochrannou známkou
alebo je jej natoľko podobné, a zároveň sú si natoľko podobné príslušné tovary
alebo služby, že existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti, vrátane
pravdepodobnosti asociácie medzi označením a ochrannou známkou.“ [33]
Súd ďalej uviedol, že základnou funkciou ochrannej známky je
zabezpečiť spotrebiteľovi alebo konečnému používateľovi označenie pôvodu
tovarov alebo služieb označených ochrannou známkou, ktorá mu umožňuje rozlíšiť
tento tovar alebo službu od tovarov alebo služieb, ktoré majú iný pôvod. Táto
funkcia je však nepriaznivo ovplyvnená, ak reklama tretej osoby, ktorá sa
zobrazí v dôsledku kliknutia na kľúčové slovo, ktoré je zhodné s ochrannou známkou,
neumožňuje „používateľom internetu, ktorí sú bežne informovaní a primerane
pozorní“, alebo im len ťažko umožňuje zistiť, či tovary alebo služby uvedené v
reklame pochádzajú od majiteľa ochrannej známky alebo z podniku hospodársky s
ním spojeného, alebo naopak od tretej osoby. Google však argumentoval, že
internetoví užívatelia, ktorí do vyhľadávača zadajú „Louis Vuitton“ nehľadajú
len značku, ale často krát aj informácie ako hodnotenie produktov či informácie
o spoločnosti.
Na základe uvedeného, súdny dvor v rozhodnutí uznal, že
inzerent zakúpením cudzej ochrannej známky ako kľúčového slova v internetovej
reklame ponúka používateľom alternatívu, a používa toto označenie pre svoje
tovary alebo služby. Podľa súdu však toto neplatí pre poskytovateľa reklamných
služieb, a Google len umožňuje jednotlivým inzerentom výber ochranných známok
ako kľúčových slov. Poskytovateľ tejto služby len umožňuje svojim zákazníkom
(inzerentom) používanie označenia, ktoré je zhodné alebo podobné s ochrannou
známkou, pričom on samotný toto označenie nepoužíva.[34] Z tohto rozhodnutia
súdu vyplýva, že subjekty, ktorých práva z ochranných známok bolo týmto
spôsobom porušené, sa môžu domáhať svojho práva voči samotným inzerentom, a nie
voči internetovému prehliadaču (podobne, ako tomu bolo už v spomenutom
rozhodnutí súdu USA v prípade GEICO v. Google).
Súd sa ďalej zaoberal aj otázkou zodpovednosti
prevádzkovateľa služieb Google za údaje inzerentov, ktorí sú jeho zákazníkmi.
Síce otázky zodpovednosti upravuje vnútroštátne právo, existujú aj určité
obmedzenia na úrovni európskeho práva.[35] Ako uvádza článok 42 Smernice o
elektronickom obchode: „Výnimky zo zodpovednosti ustanovené v tejto smernici sa
vzťahujú len na prípady, kde činnosť poskytovateľa služieb informačnej
spoločnosti je obmedzená na technický proces prevádzky a poskytovania prístupu
ku komunikačnej sieti, prostredníctvom ktorej sa prenášajú alebo dočasne
uchovávajú informácie sprístupnené tretím stranám s jediným účelom, zabezpečiť,
aby bol prenos efektívnejší, táto činnosť má výlučne technickú, automatickú a
pasívnu povahu, ktorá znamená, že poskytovateľ služieb informačnej spoločnosti
nemá ani nepozná, ani nemá kontrolu nad informáciami, ktoré sú prenášané alebo
uchovávané.“[36]
Súdny dvor v tomto prípade uviedol, že preskúmanie takejto
neutrálnosti, mechanickosti, automatickosti, či pasivity služieb poskytovateľa
prináleží vnútroštátnemu súdu. Uviedol, že ak by Google nemal nijakú aktívnu
úlohu pri poskytovaní služieb inzerentov a len ukladal údaje na ich požiadanie,
nemôže byť v tomto prípade považovaný za zodpovedného.
4.2. Zodpovednosť neoprávneného inzerenta
Ako som už bližšie opísala v predchádzajúcej kapitole, pred
niekoľkými rokmi spoločnosť Google prevádzkovala podmienky užívania v zmysle
ochrany majiteľov ochranných známok. Tak sa spoločnosť Google snažila
zabraňovať možnostiam zakúpenia ochranných známok ako kľúčových slov
neoprávnenými konkurentami v internetovej reklame AdWords. To sa však zmenilo v
Spojenom kráľovstve 5. mája 2008, kedy Google za účelom väčšieho zisku obrátil
podmienky používania internetovej reklamy vo vyhľadávaní tak, že prestala
blokovať predaj registrovaných ochranných známok ako kľúčových slov. Táto zmena
okamžite vzbudila obrovský záujem u mnohých inzerentov, vrátane spoločnosti Marks&Spencer,
ktorá už v priebehu niekoľkých hodín poslala odpoveď spoločnosti Google interný
email: „čítame to a rozmýšľame ako môžeme lacno odkloniť užívateľov od
konkurencie, potvrďte.(Interflora, Interflora!)“[37]
Marks&Spencer je malobchodná spoločnosť v Spojenom
kráľovstve, ktorá ponúka okrem iného aj donášku kvetov, pričom jej konkurentom
v tejto oblasti je najmä americká spoločnosť Interflora, prevádzkujúca
dlhoročnú celosvetovú sieť donášky kvetov. „Interflora“ bola najčastejšie
hľadaným výrazom pre donášku kvetín, a po zakúpení tejto cudzej ochrannej
známky ako kľúčového slova v AdWords spoločnosť Marks&Spencer získala
značné množstvo zákazníkov hľadajúcich pôvodne službu Interflora.[38]
Spoločnosť Interflora, ktorá bola zároveň majiteľom
ochrannej známky pod týmto názvom, podala na Najvyšší súd Spojeného kráľovstva
žalobu proti spoločnosti Marks&Spencer za porušovanie svojich práv k
ochrannej známke a jej použitie ako kľúčového slova v AdWords. Interflora tiež
poukázala na parazitovanie na povesti a zavádzanie internetových používateľov,
ktorí sa mylne domnievali, že Marks&Spencer tvorí súčasť kvetinovej
donáškovej siete Interflora. Najvyšší súd v Spojenom kráľovstve sa obrátil na
Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu, ktorý mal uviesť svoje stanovisko k
prípadu a pomôcť rozhodnúť o prejudiciálnych otázkach v prípade použitia
kľúčových slov zhodných s ochrannou známkou v AdWords inzerentom, ktorý nie je
majiteľom ochrannej známky.[39]
Súdny dvor EÚ vo veci Interflora proti M&S uviedol, že
právnu úpravu v tejto oblasti treba vykladať nasledovne:
→ označenie zhodné s ochrannou známkou sa používa „pre
tovary alebo služby“ v zmysle týchto ustanovení vtedy, ak bolo zvolené ako
kľúčové slovo v súvislosti s internetovou službou odkazov bez súhlasu majiteľa
ochrannej známky a ak sa reklama zobrazuje na základe kľúčového slova,
→ majiteľ ochrannej známky je oprávnený zakázať takéto
konanie za vyššie uvedených okolností v prípade, že táto reklama priemernému
užívateľovi internetu neumožňuje alebo len ťažko umožňuje zistiť, či tovary
alebo služby uvedené v reklame pochádzajú od majiteľa ochrannej známky alebo od
podniku, ktorý je s ním hospodársky prepojený, alebo od tretej osoby,
→ omyl, pokiaľ ide o pôvod tovarov alebo služieb, nastáva
vtedy, ak sponzorovaný odkaz konkurenta môže presvedčiť niektorých členov
verejnosti, že konkurent je členom obchodnej siete majiteľa ochrannej známky,
hoci to tak v skutočnosti nie je. V dôsledku toho má majiteľ ochrannej známky
právo zakázať používanie kľúčového slova predmetným konkurentom v reklame.[40]
Používanie označenia ako kľúčového slova v internetovej
službe odkazov pre tovary alebo služby zhodné s tými, na ktoré sa vzťahuje
zhodná ochranná známka s dobrým menom, tiež patrí do pôsobnosti týchto
ustanovení a majiteľ ochrannej známky je oprávnený ho zakázať, ak:
a) reklama zobrazená v dôsledku toho, že užívateľ internetu
do vyhľadávača zadal ako vyhľadávané slovo kľúčové slovo zhodné s ochrannou
známkou s dobrým menom, ukazuje alebo zobrazuje túto ochrannú známku, a
b) ochranná známka
– sa buď používa ako druhový názov vzťahujúci sa na triedu
alebo kategóriu tovarov alebo služieb,
– alebo inzerent sa pokúša ťažiť z jej príťažlivosti, dobrej
povesti, prestíže, ako aj obchodného úsilia vyvíjaného majiteľom ochrannej známky
na vytvorenie a udržiavanie obrazu tejto ochrannej známky.“[41]
Podľa stanoviska Súdneho dvora Európskej únie je teda majiteľ ochrannej známky oprávnený
zakázať jej použitie len vtedy, keď dochádza k zásahu do jednej z funkcií
ochrannej známky.[42] Podľa výkladu súdu medzi hlavné funkcie ochrannej známky
patrí:
→ Funkcia označenia pôvodu: je základnou funkciou ochrannej
známky, ktorá má zaručovať spotrebiteľom informácie o pôvode tovaru alebo
služby, na ktorý sa ochranná známka vzťahuje. Zasahovaním do tejto funkcie
podľa rozhodnutia súdu[43] dochádza v situácii, keď internetová reklama podľa
kľúčového slova zodpovedajúceho ochrannej známke, bežnému používateľovi
neumožňuje alebo len s ťažkosťami umožňuje zistiť, či produkty uvedené v
takejto reklame pochádzajú od skutočného majiteľa ochrannej známky, alebo
patria inému subjektu. Bežným používateľom sa rozumie taký používateľ
internetu, ktorý je bežne informovaný a primerane pozorný.
→ Reklamná funkcia: Súd už v prípade Google proti Louis
Vuitton a iní. uviedol, že používaním internetovej reklamy vyhľadávania podľa
kľúčového slova, ktoré je zhodné s ochrannou známkou, sa nezasahuje do
reklamnej funkcie ochrannej známky.
→ Investičná funkcia: Súdny dvor v Luxemburgu po prvý krát
skúmal porušenie tejto funkcie. Do investičnej funkcie by sa zasahovalo v
situácii, kedy by konkurent použil označenie, ktoré je zároveň cudzou ochrannou
známkou, pre rovnaké produkty, a ak by konkurent týmto použitím podstatne
obmedzoval získanie alebo zachovanie dobrej povesti ochrannej známky u
spotrebiteľov. Do investičnej funkcie by sa mohlo ďalej zasiahnuť aj v prípade,
kedy by ochranná známka už síce požívala dobrú povesť, no konkurent by jeho
použitím ochrannej známky do jej dobrej povesti zasahoval, a tak ohrozoval jej
zachovanie.
Súdny dvor v prípade Interflora proti M&S taktiež
skúmal, či v tomto prípade došlo k parazitovaniu na povesti, čiže k snahe o
neoprávnený prospech z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej
známky. Súd uviedol, že toho sa dopúšťajú najmä inzerenti, ktorí výberom
kľúčového slova pre internetovú reklamu vo vyhľadávači rovnakého ako ochranná
známka, ponúkajú imitácie a napodobneniny (falzifikáty) tovarov majiteľa
označenia. Pokiaľ sa však jedná o ponuku alternatívnych produktov konkurenčnej
spoločnosti, takéto použitie, podľa súdu, patrí do zdravej a spravodlivej
hospodárskej súťaže, a poskytuje bežným užívateľom možnosť výberu tovarov alebo
služieb.
Najvyšší súd Spojeného kráľovstva, aj na základe stanoviska
Súdneho dvora Európskej únie, rozhodol 21. mája 2013 v prospech žalobcu
Interflora, pretože v tomto prípade došlo do zásahu funkcie označenia pôvodu
ochrannej známky.[44] Súd v rozhodnutí uviedol, že internetové reklamy
vyhľadávača spoločnosti Marks&Spencer neumožnili dostatočne dobre informovať
bežného a primerane pozorného užívateľa o pôvode ochrannej známky. Užívatelia
sa tak mohli mylne domnievať, že donášková služba kvetín spoločnosti
Marks&Spencer patrí pod subjekt Interflora, a v dôsledku toho značná časť
spotrebiteľov, ktorí pôvodne vyhľadávali služby Interflory, klikla na reklamné
odkazy Marks&Spencer.
4.3. Zodpovednosť internetového obchodu
V tejto časti sa zameriam na spor vo veci neoprávneného
predaja značkových výrobkov prostredníctvom internetového obchodu eBay.
Žalobcom bola spoločnosť L’Oréal, majiteľ viacerých vnútroštátnych, ako aj
ochranných známok spoločenstva.[45] Žalovaným bola spoločnosť eBay, ktorá
prostredníctvom výberu kľúčových slov zodpovedajúcich ochranným známkam v
internetovej reklame AdWords, vo vyhľadávaní internetových užívateľov
hľadajúcich označenia spoločnosti L’Oréal zabezpečovala zobrazovanie reklamných
odkazov na internetovú stránku www.ebay.co.uk. Žalovanými boli rovnako aj
fyzické osoby, ktoré bez súhlasu spoločnosti L’Oréal predávali jej výroby
prostredníctvom internetového obchodu eBay. Okrem neoprávneného predaja
značkových výrobkov šlo aj falzifikáty výrobkov značky L’Oréal.
Dlhoročný spor začal v roku 2007, kedy L’Oréal podala žalobu
na súd v piatich európskych krajinách. S niektorými žalovanými fyzickými
osobami uzavrela neskôr spoločnosť L’Oréal zmier, a ďalej viedla spor so
spoločnosťou eBay, okrem iného aj na Najvyššom súde Spojeného kráľovstva. Ten v
máji 2009 konanie prerušil, keďže k rozhodnutiu bol podobne ako v prípade
Interflora proti M&S, potrebný výklad zo strany Súdneho dvora Európskej
únie.
Najdôležitejšou otázkou, ktorou sa Súdny dvor zaoberal,
bola otázka zodpovednosti subjektu eBay za produkty, ktoré sa predávajú v ich
internetovom obchode, a to najmä s dôrazom na falzifikáty značkových výrobkov,
ako aj predaj nepredajných vzoriek a výrobkov bez obalov. L’Oréal uviedol, že
ponúkaním takéhoto tovaru sa poškodzuje dobré meno jej ochrannej známky, a že
sa jedná o zavádzanie spotrebiteľov. Ako už bolo v predchádzajúcich prípadoch
rozhodnuté, samotné používanie sporných známok ako kľúčových slov v AdWords
nemusí nevyhnutne viesť k zavádzaniu spotrebiteľov. Ďalej spoločnosť eBay
uviedla, že pokiaľ by identifikovala falzifikáty v jeho internetovom obchode,
má k dispozícii systémy na ich odstránenie, no uvádza, že je povinnosťou
majiteľov ochranných známok sledovať takýto problematický tovar. Najvyšší súd
Spojeného kráľovstva zastával názor, že spoločnosť eBay by mohla používať
dodatočné filtre, ako aj sprísniť podmienky internetového obchodu. Mala by v
nich zahrnúť zákaz predaja značkových výrobkov bez súhlasu majiteľov ochranných
známok a zaviesť prísnejšie sankcie.
Súdny dvor Európskej únie v júli 2011 rozhodol, že v zmysle
čl.5 smernice 89/104 iba samotný predajca užíva ochrannú známku, a nie
prevádzkovateľ internetového obchodu, akou je aj spoločnosť eBay, ktorý len
poskytuje služby. Prevádzkovateľ služby by bol zodpovedný len v prípade
porušovania ochrannej známky v súvislosti s poškodzovaním dobrého mena ochrannej
známky alebo parazitovania na povesti. Súdny dvor Európskej únie ďalej na
základe čl.14 (1) smernice o elektronickom obchode rozhodol, že pokiaľ
internetový obchod eBay nezaznamenal porušenie ochrannej známky, alebo na
takéto porušenie práva nebol upozornený, nemal by niesť zodpovednosť za
porušenie ochrannej známky do času, kedy sa o tom nedozvedel. Podľa smernice o
elektronickom obchode nemôže byť za porušovanie ochrannej známky zodpovedný
subjekt, ktorý nevykonával „aktívnu úlohu“, teda len zbieral údaje a nemal nad
nimi kontrolu (podobne ako tomu bolo v prípade Google proti Louis Vuitton).
Kľúčovou otázkou teda zostáva, akú úlohu zohráva eBay pri poskytovaní svojich
služieb (v niektorých prípadoch bolo rozhodnuté, že eBay asistuje predajcom pri
predaji, s cieľom zvýšenia ponuky pre predaj, pri zriadení internetového
obchodu, a podporuje ich v zvyšovaní zisku). O tom, či eBay hrá aktívnu alebo
pasívnu úlohu pri poskytovaní služieb, prináleží rozhodnúť vnútroštátnym súdom.
Zaujímavé stanovisko však zaujal Súdny dvor EÚ v otázke
zodpovednosti podľa čl.14 (1) smernice o elektronickom obchode. Podľa súdu, aj
v prípade, že by subjekt nehral „aktívnu úlohu“, nemôže sa spoliehať na
oslobodenie zo zodpovednosti za škody, pokiaľ by došlo k sporom z poskytovaní služieb,
a subjekt by si bol vedomý skutočností alebo okolností, ktoré by si mal
uvedomiť každý starostlivý hospodársky subjekt – že dochádza k nezákonnému
predaju.
Súdny dvor tiež rozhodol, že na základe čl.11 smernice o
vymáhaní 2004/48/EC sa vyžaduje od členských štátov, aby zabezpečili možnosť
vnútroštátnym súdom nariadiť prevádzkovateľom internetového obchodu nie len
zavedenie opatrení na ukončenie porušovania ochranných známok, ale aj opatrenia
na zabránenie ďalších budúcich zásahov do práv majiteľov ochranných známok.
Tieto príkazy musia byť efektívne a primerané, no nemôžu vytvárať nijaké
prekážky legitímnemu internetovému obchodu. [46]
Najdôležitejšou časťou bolo teda rozhodnutie Súdneho dvora
Európskej únie, že spoločnosť eBay by mala niesť zodpovednosť za škody v
prípade porušovania ochranných známok predajom falzifikátov na jeho
internetovom obchode, pokiaľ nepodnikne účinné opatrenia na zabránenie predaja
falošných značkových výrobkov.
Rozhodnutia vnútroštátnych súdov sa však v jednotlivých
prípadoch od seba výrazne odlišovali. V roku 2008 bola belgickým súdom žaloba
spoločnosti L'Oréal zamietnutá, naopak vo Francúzsku eBay spor prehrala. V tom
istom roku prehral eBay tiež spor so spoločnosťou Louis Vuitton, Dior, Marc
Jacobs a iní, nakoľko internetový obchod umožňoval predaj nepravých výrobkov,
najmä kabeliek, pod názvom, ku ktorým mali oprávnení majitelia registrované
ochranné známky. Podľa názoru francúzskeho súdu vo Francúzsku neposkytovala
dostatočne striktné podmienky obchodovania, v súvislosti s účinným zabraňovaním
predaju falzifikátov. Viac šťastia mala spoločnosť eBay v USA, kde súd v New
Yorku zamietol žalobu klenotníctva Tiffany, ktorá požadovala od internetového
obchodu pred začatím aukcií preskúmať tovary, aby sa zabránilo predaju falošných
tovarov a tak sa neporušovali ich práva k ochranným známkam. V roku 2010 eBay
prehral spor vo Francúzsku a spoločnosti Louis Vuitton musel zaplatiť odškodné
vo výške 200 000 Eur.
Posledný (takmer 7-ročný) spor spoločnosti eBay a L’Oréal
skončil 15. januára 2014 zmierom oboch strán, pričom strany sa rozhodli
nezverejňovať podmienky a finančné vyrovnanie v prospech spoločnosti L’Oréal,
ktorej ochranné známky boli porušené. Oba subjekty sa zhodli, že nie spory, ale
vzájomná spolupráca subjektov je tá správna cesta proti falšovaniu výrobkov a
porušovaniu práv k ochranným známkam.[47]
___________________________________________________________________________
[1] Google Inc. Stock Quote & Summary Data. [online]
Stav z 28. januára 2014. Dostupné na internete:
<http://www.nasdaq.com/symbol/goog>
[2]BAKER, L. 2011 Comparison of the Top Three Search
Engines. [online] 11.október 2011. [cit. dňa 20.1.2014]. Dostupné na internete:
<http://www.searchenginejournal.com/comparison-of-the-top-three-search-engines-bingyahoo-google-infographic/34109/>
[3] MYŠKA, M. 2011. Google AdWords workshop: Na počátku bylo
slovo. V Revue pre právo a technológie [online]. 2011, roč. 2, č.3. [cit.
20.1.2014]. Dostupné na internete: <
http://www.law.muni.cz/dokumenty/12793>
[4] Z ang. Payment-per-click
[5] Financial Tables [online] [cit. dňa 28. 1. 2014]
Dostupné na internete: <http://investor.google.com/financial/tables.html>
[6] Výrok Tima Cadogana, bývalého generálneho riaditeľa
Yahoo - reklamné služby. [online] In New York Times. Z dňa 5. februára 2007
[cit. dňa 12.1.2014]. Dostupné na internete:
<http://searchengineland.com/new-panama-ranking-system-for-yahoo-ads-launches-today-10434>
[7] Tiež nazývané aj „organické“ alebo „algoritmické“ výsledky
[8] Google podpora: Ako fungujú kľúčové slová. [online]
[cit. dňa 12.1.2014] Dostupné na internete:
<https://support.google.com/adwords/answer/1704371?hl=sk>
[9] Napr. Google vs. Geico Adwords Trademark Infringement
Lawsuit
[10] Internetový prehliadač Google vykonáva denne viac ako 3
miliardy vyhľadávaní. Údaj z internetu:
<http://en.wikipedia.org/wiki/Google_Search>
[11] Podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES
z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame, porovnávacia reklama
môže byť použitá len za určitých kritérií. Ods.8: „Porovnávacia reklama, keď
porovnáva podstatné, dôležité, overiteľné a reprezentatívne vlastnosti a nie je
klamlivá, môže byť legitímnym prostriedkom informovania spotrebiteľov o ich
výhodách. Je žiaduce poskytnúť základnú koncepciu porovnávacej reklamy, ktorá
by pokrývala všetky spôsoby porovnávacej reklamy.“
[12] Mohlo by ísť o prípad Klamlivej reklamy podľa Čl.2 (b)
Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o
klamlivej a porovnávacej reklame.
[13] §5 ods.1 Zákona č. 250/2007 Z. z.o ochrane spotrebiteľa
[14] Rozhodnutie okresného súdu štátu Virginia z dňa 25.
augusta 2004 vo veci Government employees insurance company proti Google, Inc.,
sp. zn. 1:04CV507LMBTCB
[15] SCHWARTZ, B. 2009. Google AdWords Opens Up Trademarked
Bidding To Most Countries. In Search Engine Land. [online] 5. máj 2009 [cit.
dňa 23.1.2014]. Dostupné na internete: <http://searchengineland.com/google-adwords-opens-up-trademarked-bidding-to-most-countries-18628>
[16] Pravidlá AdWords pre používanie ochranných známok:
Výrazy chránené ochrannou známkou v kľúčových slovách. In Google podpora
[online] [cit. dňa 23.1.2014] Dostupné na internete: <https://support.google.com/adwordspolicy/answer/6118?hl=sk#survey=true>
[17] SCHWARTZ, B. 2009. Google AdWords Opens Up Trademarked
Bidding To Most Countries. In Search Engine Land. [online] 5. máj 2009 [cit.
dňa 23.1.2014]. Dostupné na internete: <http://searchengineland.com/google-adwords-opens-up-trademarked-bidding-to-most-countries-18628>
[18] Ako tomu bolo vo Francúzsku, kedy Google v rokoch 2005
až 2006 prehral spory so sieťou hotelov Le Merisien, a neskôr s majiteľom
ochrannej známky Louis Vuitton. (Podrobnejšie v kapitole: 5.4.1)
[19] FRANKLIN, D. – HYMAN, D. 2013. Trademarks as search
engine keywords: Much ado about something? In Harvard Journal of Law &
Technology [online]. Vol.26, no.2 [cit. dňa 26.1.2014] Dostupné na internete:
<http://jolt.law.harvard.edu/articles/pdf/v26/26HarvJLTech481.pdf>
[20] Súdny dvor EÚ v Luxemburgu rozhodol, že spoločnosť
Google neporušila právo ochranných známok umožnením inzerentom zakúpiť si
kľúčové slová zodpovedajúce ochranným znákam ich konkurentov. Spojené prípady
vo veci: C-236/08 to C-238/08
[21] Najdôležitejšie zmeny v rámci Európskej úni boli
vykonané v rokoch 2009 a 2010 (ako tomu bolo aj na území Slovenskej republiky)
[22] WAUTERS, R. 2013. Starting April 23, Google will allow
trademarks as keywords in AdWords campaigns worldwide. [online] 22. marec 2013
[cit. dňa 20.1.2014] Dostupné na internete:
<http://thenextweb.com/google/2013/03/22/starting-april-23-google-will-allow-trademarks-as-keywords-in-adwords-worldwide/#!tQ7gF>
[23] tiežtam
[24] Zvýrazňujem slovo môže (z ang. „may“), čiže nie je to
jeho povinnosť
[25] Pravidlá AdWords pre používanie ochranných známok. 2014
Postoj spoločnosti Google k ochranným známkam. [online] Dostupné na internete:
<https://support.google.com/adwordspolicy/answer/6118?hl=sk#survey=true>
[26] Stanovisko Googlu pre ich pravidlá o ochranných
známkach v reklame AdWords. 2013 In One trademark policy for all as Google
announces keyword changes [online] 21.marec 2013[cit. dňa 12.1.2014] Dostupné na internete:
<http://www.worldtrademarkreview.com/daily/detail.aspx?g=4a7b0766-9da7-4979-b95a-dd68d7390943>
[27] Pravidlá AdWords pre používanie ochranných známok. 2014
Podrobnosti pravidiel pre EÚ a EZVO. In Google Support [online] [cit. dňa
23.1.2014] Dostupné na internete: <https://support.google.com/adwordspolicy/answer/6118?hl=sk>
[28] §§ 1114, 1125(a) The Lanham (Trademark) Act 15 U.S.C. z
dňa 6. júla 1946
[29] Schéma podľa prípadu: Rozhodntie odvolacieho súdu v
štvrtom okrsku USA z dňa 23. augusta 2001, vo veci People for the Ethical Treatment
of Animals v. Doughney, sp. zn. Nos. 00-1918, 00-2289
[30] Rozhodnutie okresného súdu štátu Virginia z dňa 25.
augusta 2004 vo veci Government employees insurance company proti Google, Inc.,
sp. zn. 1:04CV507LMBTCB
[31] PRICE, H. 2005. Google is a Loser in a French Court,
Again. In Search Engine Watch [online ] 4.2.2005 [cit. dňa 22.1.2014] dostupné
na internete:
<http://searchenginewatch.com/article/2062814/Google-is-a-Loser-in-a-French-Court-Again>
[32] Rozsudok Súdneho dvora EÚ z dňa 23. marca 2010. Spojené
veci C‑236/08
až C‑238/08: Google France SARL, Google Inc. Proti Louis
Vuitton Malletier SA (C‑236/08) a Google France SARL proti
Viaticum SA, Luteciel SARL (C‑237/08) a Google France SARL proti
Centre national de recherche en relations humaines (CNRRH) SARL, Pierre‑Alexis
Thonet, Bruno Raboin, Tiger SARL (C‑238/08). Ďalej
len ako Google proti Louis Vuitton a iní
[33]Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ESz 22.
októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných
známok
[34] Google proti Louis Vuitton a iní
[35] Ktorým je Smernica Európskeho parlamentu a Rady
2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej
spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode. (ďalej len
Smernica o elektronickom obchode)
[36] tiežtam
[37] JEFFRIES, H. 2013. Trademarks and Adwords. In
Trademarkroom [online] 13.11.2013 [cit. dňa 20.1.2014] Dostupné na internete:
<http://www.trademarkroom.com/trademarks-and-adwords/>
[38] Od mája 2008 do augusta 2010 získala spoločnosť
Marks&Spencer dokopy 434,338 „kliknutí“ len zo samotného kľúčového slova
Interflora, a z toho výnos 1,809,501 libier. [online] Dostupné na internete:
<http://www.trademarkroom.com/trademarks-and-adwords/>
[39] Návrhy generálneho advokáta Nilla Jääskinena, Súdny
dvor Európskej únie v Luxemburgu z dňa 22. septembra 2011 vo veci Interflora
Inc., Interflora British Unit/Marks & Spencer plc, Flowers Direct Online
Ltd., sp.zn. C-323/09 (ďalej iba Interflora proti M&S)
[40] Čl. 5 ods. 1. a) prvej smernice Rady 89/104/EHS z 21.
decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti
ochranných známok, a čl. 9 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20.
decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva
[41] Čl. 5 ods. 2 smernice 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o
aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok, a
čl. 9 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o
ochrannej známke spoločenstiev
[42] Interflora proti M&S
[43] Google Inc.a iní proti Louis Vuitton a iní
[44] Rozhodnutie najvyššieho súdu VB z dňa 21. mája 2013 vo
veci Interflora, Inc.a i. Proti Marks and Spencer Plc., Flowers direct online
Ltd., sp. zn. HC08C03340
[45] Ako napríklad onačenie Lancôme, či Amor Amor.
[46]Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z dňa 12.júla 2011 v
prípade L’Oréal SA, Lancôme parfums et beauté & Cie SNC, Laboratoire
Garnier & Cie, L’Oréal (UK) Ltd proti eBay International AG, eBay Europe
SARL, eBay (UK) Ltd, Stephenovi Pottsovi, Tracy Ratchfordovej, Marie
Ormsbyovej, Jamesovi Clarkovi, Joanne Clarkovej, Glenovi Foxovi, Rukhsane
Biovej, sp. zn. C‑324/09
[47] LAWSON, A. 2014. L'Oreal, EBay Strike Pact To End
Counterfeit Goods Scuffle. [online] 15.január 2014 [cit. dňa 22.1.2014]
Dostupné na internete: <http://www.law360.com/articles/501675/l-oreal-ebay-strike-pact-to-end-counterfeit-goods-scuffle>
