Pojem a používanie ochrannej známky
Vo svete nie je používaný jednotný pojem "ochranná známka" tak, ako je to v Slovenskej republike. Môžeme sa tak stretávať s rôznymi pojmami pod ktorými možno rozumieť právo k označeniu, ako napríklad "obchodná známka" v anglicky hovoriacich krajinách („trademark“) alebo "značka" v nemecky hovoriacich krajinách („die Marke“). [1]
Problematiku známkového práva v Slovenskej republike upravuje najmä Zákon o ochranných známkach, aj keď tento zákon nevymedzuje pojem ochranná známka ako taký.[2] V zmysle §2 tohto zákona „označenie, ktoré môže tvoriť ochrannú známku, je akékoľvek označenie, ktoré možno graficky znázorniť a ktoré tvoria najmä slová vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby, tvar tovaru alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie, ak takéto označenie je spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby.“ Pod ochrannou známkou sa teda rozumie každý, zmyslami vnímateľný symbol, ktorý nemôže byť abstraktnou myšlienkou[3].[4] Práve rozlišovacia a identifikačná schopnosť ochrannej známky je významným prvkom v konkurenčnom prostredí v rámci hospodárskej súťaže, a to najmä pre podnikateľské subjekty, ktoré vyrábajú podobné alebo rovnaké tovary (alebo poskytujú podobné alebo tie isté služby).[5]
Podľa koncepcie práv k nehmotným statkom, ktorú vytvoril prof. Luby, patrí právo majiteľov ochranných známok medzi majetkové práva súvisiace s osobnomajetkovými právami.[6] Podľa nej majú tak predmety práv ochrannej známky svoju peniazmi oceniteľnú hodnotu. V súčasnej trhovej ekonomike majú ochranné známky špecifický charakter jedinečnosti, a tvoria tak neodmysliteľnú súčasť majetku podniku. Často krát je hodnota ochrannej známky známej firmy oveľa vyššia ako hodnota jej (obyčajne nemalého) hmotného majetku, a preto je chránená oveľa ostražitejšie ako iné statky.[7]
Právo ochranných známok sa viaže na jednotlivé označenia a nepatrí medzi práva absolútne. Zákon o ochranných známkach určuje práva majiteľa ochrannej známky, medzi ktoré patrí najmä výlučné právo majiteľa používať ochrannú známku v spojení s tovarmi alebo službami, pre ktoré je zapísaná.[8]
Z toho vyplýva, že to isté označenie, ktoré chráni produkt určitej kategórie, môže iný subjekt použiť pre produkt odlišnej kategórie. Napríklad označenie "Astra" je modelom auta Opel, a zároveň je používané aj ako názov nemeckého piva. V oblasti kyberpriestoru môžno uviesť ako príklad ochrannú známku "Polo", ktorá je právoplatne zaregistrovaná ako doménové meno dvomi rôznymi podnikateľskými subjektami – pričom „polo.de“ patrí nemeckej automobilovej spoločnosti Volkswagen, „polo.com“ patrí módnej firme Ralph Lauren.
Ochranné známky sú teda chránené len voči takým označeniam, ktoré prichádzajú, alebo by pri použití mohli prísť do kolízie s pôvodným označením. Pri posudzovaní, či k takejto kolízii dochádza, sa skúmajú 2 faktory:
→ podobnosť ochrannej známky
→ podobnosť tovaru/služby, pre ktoré sa ochranná známka používa [9]
Jednotlivé formy porušovania práv k označeniam
Porušovaním práv k ochranným známkam sa rozumie používanie označenia v obchodnom styku bez súhlasu majiteľa. Podľa logického výkladu §8 ods.2 Zákona o ochranných známkach môže dôjsť k porušovaniu ochrannej známky v troch prípadoch:
1) Identické použitie
2) Nebezpečenstvo zámeny
3) Porušovanie známych ochranných známok
Pri vzniknutej kolízii sa tiež musí skúmať, ktorá ochranná známka požíva vyššie právo priority. Vo všeobecnosti sa aplikuje princíp prednosti. Platí teda právna domnienka, že prednosť požíva tá ochranná známka, ktorá bola zaregistrovaná skôr. V prípade, kedy by boli tie isté ochranné známky registrované v ten istý deň, by požívali majitelia takéhoto označenia to isté právo a nemali by medzi sebou žiadny nárok.
Osobitná právna úprava sa používa pri všeobecne známych označeniach, kedy sa namiesto dátumu registrácie používa čas, kedy sa takáto ochranná známka stala všeobecne známou.
1) Identické použitie
Identickým použitím ochrannej známky môžme rozumieť situáciu, kedy jeden subjekt použije rovnaké označenie druhého subjektu pre tie isté tovary alebo služby, pričom rozdiely medzi nimi môžu byť len veľmi nepatrné, ktoré si bežný spotrebiteľ nevšimne. Bežným spotrebiteľom sa v tomto prípade rozumie taký spotrebiteľ, ktorý je bežne informovaný a primerane pozorný. Podľa Zákona o ochranných známkach ide o označenie, ktoré „ je zhodné s ochrannou známkou pre tovary alebo služby, ktoré sú zhodné s tými, pre ktoré je ochranná známka zapísaná.“[11] Nemožno sa však domáhať práv k označeniam, ktoré sú všeobecnými názvami a ich používanie je v spoločnosti bežné. Ako príklad môžeme uviesť rozhodnutie krajského súdu v Berlíne, podľa ktorého identické použitie nevzniklo medzi registrovanou ochrannou známkou "check in", a doménovým menom „checkin.com.“[12]
Tento prípad porušenia práv majiteľov ochranných známok sa vyskytuje v praxi najmä pri použití cudzej ochrannej známky v klamlivej reklame[13] a v porovnávacej reklame, ktorá je povolená len za určitých podmienok, a to keď „nediskredituje ani neočierňuje ochranné známky, nevyužíva nečestnú výhodu dobrého mena ochrannej známky, a nevyvoláva zámenu medzi obchodníkmi, medzi zadávateľom reklamy a účastníkom hospodárskej súťaže alebo medzi ochrannými známkami.“[14] K identickému použitiu ochrannej známky a porušovaniu práv viažúcich sa k nej dochádza napríklad v prípadoch opätovnej distribúcie značkového predaja.
2) Nebezpečenstvo zámeny
Nebezpečenstvo zámeny je základným pojmom známkového práva – pokiaľ by ochranné známky neboli chránené pred ich zámenou, stratili by tak svoju základnú funkciu rozlíšiteľnosti. Jedná sa pritom už o abstraktné nebezpečenstvo zámeny, nie je preto podstatné, či k zámene v skutočnosti došlo. Podľa zákona dochádza k porušovaniu ochrannej známky už vtedy, „ak z dôvodu jeho zhodnosti alebo podobnosti s ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie medzi ochrannou známkou a označením.“[15]
Skúmanie nebezpečenstva zámeny je v jednotlivých právnych sporoch podmienené viacerými skutočnosťami. Podobne ako v predchádzajúcom prípade sa prihliada na pravdepodobnosť vzniku zámeny u bežného zákazníka, a taktiež sa hodnotí aj rozoznávacia schopnosť zainteresovaného zákazníka. Tými sú takí zákazníci, ktorí sa vzhľadom na ich biologické, osobnostné, či iné faktory zaujímajú len o vymedzený okruh produktov. Napríklad v prípade sporného označenia plienok "BabyDry" bola vymedzeným rozoznávajúcim faktorom skupina matiek s malými deťmi, pri ktorých sa predpokladalo, že označenia výrobkov pre malé deti si všímajú oveľa pozornejšie ako bežný zákazník.[16]
Nebezpečenstvo zámeny sa určuje podľa troch kritérií:
→ Identickosť alebo podobnosť ochrannej známky
Platí zásada, že čím sú sporné ochranné známky podobnejšie, tým väčšie je riziko vzniku nebezpečenstva ich zámeny. Súd pritom skúma mieru podobnosti v názve označenia, vo vizuálnej alebo zmyslovej podobnosti ochrannej známky. (Pri porušovaní OZ na internete môžeme uviesť prípad typosquattingu, kedy sa páchateľ spolieha sa na to, že internetoví užívatelia pri vyhľadávaní stránky vykonajú typickú typografickú chybu, napríklad vynechajú písmeno, alebo iný znak v pôvodnom označení, prípadne vykonajú častú gramatickú chybu, či iný „preklep“. To privedie užívateľov na inú internetovú stránku než akú mali pôvodne v pláne navštíviť.
→ Identickosť alebo podobnosť tovaru alebo služby
Tu platí zásada, čím sú výrobky podobnejšie, tým väčšie je riziko vzniku nebezpečenstva ich zámeny. Medzi tieto kritéria patria najmä druh výrobku, jeho účel použitia alebo jeho jedinečné vlastnosti, ktoré ho rozlišujú od iných výrobkov, ako aj zemepisný či obchodný pôvod tovaru.
→ Rozoznávacia „sila“ ochrannej známky
Podľa tohto kritéria súd skúma, akú „silu“ požíva konkrétna ochranná známka. Pri známych označeniach k porušeniu práv postačuje už malá podobnosť podľa bodu 1 a 2, čiže platí pravidlo, čím je ochranná známka „silnejšia“, tým väčšie je riziko vzniku nebezpečenstva jej zámeny.
Ako príklad porušenia práv k označeniam v oblasti internetu môžem uviesť prípad, kedy si istý pán Johnson z New Yorku nechal zaregistrovať doménové mená „cheapswarovski.com“ a „swarovskionlinestore.com“. Súd v tejto situácii jednoznačne rozhodol v prospech svetoznámej rakúskej firmy s klenotami „Swarowski“. Tá je zároveň majiteľom ochrannej známky s rovnakým názvom, ktorá disponuje dostatočne „silnou“ rozlišovacou schopnosťou.[18]
3) Porušovanie práv k všeobecne známym ochranným známkam a poškodzovanie dobrého mena
Tretím prípadom porušovania práv k ochranným známkam je porušovanie práv k všeobecne známym ochranným známkam a poškodzovanie dobrého mena. Podľa zákona k takémuto porušovaniu dochádza použitím takého označenia, ktoré je „zhodné alebo podobné s ochrannou známkou, ktorá má na území Slovenskej republiky dobré meno a ktorá nie je zapísaná pre zhodné alebo podobné tovary alebo služby, ak by používanie tohto označenia bez náležitého dôvodu neoprávnene ťažilo z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej známky alebo by bolo na ujmu rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky alebo jej dobrému menu.“[19]
Ako som uviedla v úvode príspevku, obyčajne sa ochranná známka spája len s konkrétnym produktom alebo s konkrétnou službou, pre ktoré sú tieto označenia registrované. Rozoznávame však aj také ochranné známky, ktoré sa postupom času vžili do spotrebiteľskej verejnosti natoľko, že nadobudli rozlišovaciu spôsobilosť pre určitý tovar alebo službu aj bez toho, aby museli byť zapísané do registra ochranných známok. Pre riadnu a nerušenú hospodársku súťaž je potrebné, aby sa zabezpečila aj ochrana všeobecne známych ochranných známok. Slovenská republika je viazaná Parížskym dohovorom na ochranu priemyslového vlastníctva a Dohodou o obchodných aspektoch práv k duševnému vlastníctvu, ktorá vymedzuje pojem známej známky a jej ochranu nasledovne: „Pri určovaní, či je ochranná známka všeobecne známa, bude člen zohľadňovať, či je ochranná známka známa v príslušnom okruhu verejnosti vrátane znalostí príslušného člena, ktoré získal ako dôsledok propagácie tejto ochrannej známky.“[20] Všeobecne známe ochranné známky sa teda vzťahujú na určité územie, pričom poznáme aj celosvetovo známe označenia, ako napríklad Coca-Cola, IBM, či Motorola.[21]
V tomto prípade porušovania práv k ochranným známkam rozlišujeme 4 situácie:
→ Parazitovanie na povesti všeobecne známej ochrannej známky
„Parazitovaním na povesti je využívanie povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa s cieľom získať pre výsledky vlastného alebo cudzieho podnikania prospech, ktorý by súťažiteľ inak nedosiahol.“[22] Ide teda o prípad, kedy sa subjekt nekalým súťažným konaním snaží využiť dobré meno, dobrú povesť alebo imidž cudzej ochrannej známky vo svoj prospech, a tak je spôsobilý privodiť ujmu majiteľovi ochrannej známky, iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Pritom sa nejedná iba o názov ochrannej známky, ale o všetky vlastnosti, ktoré sa k známej ochrannej známke vzťahujú, akými sú napríklad aj typická melódia alebo farba.
Príkladom porušenia ochrannej známky v tomto prípade môže byť použitie fialovej farby na obale čokolády - keďže fialová farba je ochrannou známkou pre čokoládové výrobky Nestlé – Milka).[23]
→ Použitie cudzej ochrannej známky v porovnávacej reklame
V tomto prípade ide o situácie, kedy sa subjekt použitím cudzej ochrannej známky snaží u zákazníkov vzbudiť pozornosť, a tak vyvoláva klamlivú reklamu. [24] Porovnávacia reklama je zo zákona dovolená len v určitých prípadoch, a to vtedy, ak „nediskredituje ani neočierňuje ochranné známky, nevyužíva nečestnú výhodu dobrého mena ochrannej známky, a nevyvoláva zámenu medzi obchodníkmi, medzi zadávateľom reklamy a účastníkom hospodárskej súťaže alebo medzi ochrannými známkami.“[25]
Ako uviedol Súdny dvor Európskej únie v prípade L'Oréal SA a iní v. Bellure NV a iní, použitím cudzieho (najmä všeobecne známeho) označenia sa tak využíva jeho príťažlivosť zákazníkov a jeho dobré meno, bez toho, aby porušiteľ poskytol majiteľovi označenia akúkoľvek finančnú protihodnotu, a taktiež sa využíva imidž a dobré meno ochrannej známky, ktoré jej majiteľ postupom času vybudoval, a tak porušiteľ získava zákazníkov bez toho, aby na to vyvinul nejakú námahu.[26]
→ Poškodzovanie dobrého mena ochrannej známky
Dobré meno a dobrá povesť ochrannej známky sa poškodzuje najmä v prípadoch, kedy ju iný subjekt použije v súvislosti s nízkohodnotovým tovarom alebo službou, alebo ju uvedie do súvislosti s iným nevhodným produktom. Medzi typické prípady poškodzovania dobrého mena môžeme napríklad zaradiť použitie luxusnej kozmetickej značky Yves Roche pre lacné alkoholické nápoje v Rusku, či prípad použitia označenia MAC Dog pre jedlo pre psy. K poškodzovaniu dobrého mena ochrannej známky na internete dochádza najmä v pri predaji falzifikátov na internetovom obchode, ako tomu bolo aj v prípade L’Oréal a iní proti eBay, kedy viaceré fyzické osoby predávali prostredníctvom internetového obchodu eBay falzifikáty a nepredajné vzorky pod označením známej francúzskej spoločnosti L’Oréal. [27]
→ Zhoršovanie rozlišovacej schopnosti ochrannej známky
Rozlišovacia schopnosť a „sila“ všeobecne známej ochrannej známky sa poškodzuje aj v prípadoch, kedy sa používa v súvislosti s hovorovým klišé (napríklad v prípade sloganu „Mercedes medzi práčkami“).
V súvislosti so zhoršovaním rozlišovacej schopnosti ochrannej známky spomeniem aj nekalosúžané konanie klamlivého označenia tovaru a služieb. Podľa zákona ním je „každé označenie, ktoré je spôsobilé vyvolať v hospodárskom styku mylnú domnienku, že ním označený tovar alebo služby pochádzajú z určitého štátu, určitej oblasti alebo miesta alebo od určitého výrobcu alebo že vykazujú osobitné charakteristické znaky alebo osobitnú akosť. Nerozhodné je, či označenie bolo uvedené bezprostredne na tovare, obaloch, obchodných písomnostiach a pod. Takisto je nerozhodné, či ku klamlivému označeniu došlo priamo alebo nepriamo a akým prostriedkom sa tak stalo. Klamlivým označením je aj také nesprávne označenie tovaru alebo služieb, ku ktorému je pripojený dodatok slúžiaci na odlíšenie od pravého pôvodu, ako výrazy "druh", "typ", "spôsob" a označenie je napriek tomu spôsobilé vyvolať o pôvode alebo povahe tovaru alebo služieb mylnú domnienku.“[28] Typickým prípadom býva aj využitie všeobecne známeho geografického pôvodu výrobku, ako napríklad slogan „Šampanské medzi minerálnymi vodami.“ [29]
[1] VOJČÍK, P. – ADAMOVÁ, Z. 2012. Práva duševného vlastníctva. Čeněk. s. 299
[2] Zákon č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach
[3] Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z dňa 25. januára 2007, vo veci Dyson, sp. zn. C-321/03, (súd rozhodol, že priesvitný vysávač nie je možné registrovať ako ochrannú známku)
[4] OHLY, A. Einführung in das Recht des geistigen Eigentums. (Markenrecht: Unterscheidungskraft) [prednáška] Mníchov: LMU, dňa 11.1.2013
[5] VOJČÍK, P. – ADAMOVÁ, Z. 2012. Práva duševného vlastníctva. Čeněk. s. 17
[6]LAZAR, J. a kol. 2010. Občianske právo hmotné 2. Iura edition. s. 394-395
[7] §8 ods.1 Zákon č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach
[8] OHLY, A. Einführung in das Recht des geistigen Eigentums. (Kollisionsfälle und Markenverletzung) [prednáška] Mníchov: LMU, dňa 18.1.2013
[9] §8 ods.1 Zákon č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach
[10] OHLY, A. Einführung in das Recht des geistigen Eigentums. (Kollisionsfälle und Markenverletzung) [prednáška] Mníchov: LMU, dňa 18.1.2013
[11] §8 ods.2 a) Zákon č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach
[12] Rozhodnutie Krajského súdu v Berlíne z dňa 16. februára 2001 vo veci check in, sp. zn. 5 U 9865/00
[13] ktorou sa podľa §45 Zákona č. 513/1991 Zb. rozumie „reklama tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, označenia pôvodu výrobkov a iných práv a záväzkov, ktorá uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu osoby, ktorým je určená alebo ku ktorým sa dostane, a ktorá v dôsledku klamlivosti môže ovplyvniť ekonomické správanie týchto osôb alebo ktorá poškodzuje alebo môže poškodiť iného súťažiteľa alebo spotrebiteľa.“
[14] Čl. 3a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu
[15] §8 ods.2 a) ZOZ
[16] Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z dňa 15. mája 2013, vo veci Procter & Gamble proti OHIM (tzv. "Baby Dry" prípad), sp. zn. C-383/99
[18] Rozhodnutie Arbitrážneho a mediačného strediska WIPO z dňa 29. februára 2012, v prípade Swarovski Aktiengesellschaft proti James Johnson, sp.zn. D2012-0080
[19] §8 ods.2 ZOZ
[20] Čl.16, ods.2 TRIPS
[21] Čl. 16, ods. 3 TRIPS
[22] §48 Zákona č. 513/1991 Zb. ObZ
[23] Registrácia ochrannej známky – fialovej farby č. 2376879 spoločnosti Cadbury proti ochrannej známke č. 97819 spoločnosti Société des produits Nestlé s.a., z dňa 15. októbra 2004, sp. zn. O-358-11
[24] §48 Zákona č. 513/1991 Zb. ObZ
[25] Čl. 3a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu.
[26] Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z dňa 18. júna 2009 v prípade L'Oréal SA a iní proti Bellure NV a iní, sp. zn. C-487/07
[27] Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z dňa 12. júla 2011 v prípade L’Oréal SA, Lancôme parfums et beauté & Cie SNC, Laboratoire Garnier & Cie, L’Oréal (UK) Ltd proti eBay International AG, eBay Europe SARL, eBay (UK) Ltd, Stephenovi Pottsovi, Tracy Ratchfordovej, Marie Ormsbyovej, Jamesovi Clarkovi, Joanne Clarkovej, Glenovi Foxovi, Rukhsane Biovej, sp. zn. C‑324/09
[28] §48 Zákona č. 513/1991 Zb. ObZ
[29] OHLY, A. Einführung in das Recht des geistigen Eigentums. (Kollisionsfälle und Markenverletzung) [prednáška] Mníchov: LMU, dňa 18.1.2013
